Krajina sa už pomaly ponára do podvečerného tieňa, ale strmá kľukatá cesta akoby nemala konca. Horský priesmyk, kde cesta pretína hrebeň Hindukushu, je ešte stále ďaleko a vysoko. A to už od obeda vytrvalo šliapeme do kopca, kolesá sa prešmykujá v prachu, štrku alebo drngocú po kameňoch. Brzdových páčok som sa tuším ešte dnes nedotkol. Hlavne udržať sa na biku a nie ponižujúco tlačiť. V takej hrdej krajine by to bola dvojnásobná hanba. Ale úplne sa to nedarí. Teraz k večeru sa navyše pridal i ostrý studený vietor, ktorý bráni pohybu vped a do očí a tváre fúka bodavý prach a piesok. Oblečenie aj pokožka dostávajú jednotnú sivú farbu. Ale to sú nepodstatné drobnosti. Podstatné je každému odpovedať na tunajší mystický pozdrav „salama leikum". To znamená, ríditká držať len ľavou rukou a pravú priložiť na srdce. Ešte daľšiu hodinu či dve, výškomer ukazuje niečo cez 3 tisíc. Objaví sa kamenná stavba, dvere otvorené, niekoľko postáv v turbanoch výjde von, podávam im ruku po našom, oni podávajú obe, pozývajú dnu. Do zotmenia ostáva asi hodina, vonku studený vietor, vnútri piecka, ovčia kožušina, príjemne teplo, niekoľko daľších musulmanov. Viem, že o pár minút bude teplý čaj a niečo k jedlu. Nie, to sa nedá odolať. Ďalej cesta vedie pustou krajinou až takmer do výšky 4 tisíc. To necháme na zajtra. Opláchnem v potôčiku tvár a ruky, oprášim oblečenie, vchádzam dovnútra. Zalomím unavené nohy do tureckého sedu a cítim sa jedným z nich. Hneď je predo mnou čaj, chlieb, o chvíľku i ryža. Onedlho sa vo dverách objaví ktosi a na hlave nemá turban ale prilbu. To sú moji priatelia. A večer a noc môže začať. Prvá noc v tejto magickej krajine. Krajina sa volá Islamská Republika Afghanistan.

 

prechod hraníc, kapitola sama o sebe

 

večne biele štíty Hindukushu

 

večne biele štíty Hindukushu, aj keď svetlo nebolo vždy ideálne 

 

večne biele štíty Hindukushu

 

večne biele štíty Hindukushu

 

sme v centre pozornosti, žiaľ okolo len samí chlapi

 

pohľad ostrý ako britva

 

muž v turbane

 

vyfotiť afghánsku ženu je veľká vzácnosť resp. takmer nemožnosť, tak aspoň dievča

 

 

Zuzka v kamennej krajine 

 

dedinčania

 

nákladná doprava 

 

tak kvôli tejto fotke sa oplatilo merať takú dlhú cestu

 

náš "hotel"

 

v interiéri

 

ráno v horách 

 

človek v horách alebo život tvrdý ako tie skaly 

 

muž s koňom

 

každá cesta niekde končí 

 

 

na biku

 

Martin a voda

 

chlaoec a somárik

 

osada

 

konečne aj ženy

 

deti

 

oči a šatky

 

oči a šatky

 

políčka

 

ľudia na ceste 

 

obchodnä ulica

 

predavač