Na biku v Tajikistane, alebo výlet na okraj spoločnosti

Autor: Miroslav (lendl) Langer | 13.11.2007 o 6:41 | Karma článku: 17,05 | Prečítané:  5453x

700 km miestami drsnej, ale inak pohodovej bikovačky na Pamíre.

Do zotmenia zostáva asi hodina, začína sa nepríjemne ochladzovať, postupne obliekame prakticky všetko, čo máme. Uháňame po bezútešnej pustatine v snahe byť čo najskôr niekde, kde je aspoň voda, keď už nie ľudia a teplý čaj či polievka. Ale ocitli sme sa na náhornom plató, vo výške viac ako 4 tisíc, všade dookola len suchá planina, maximálne nejaké soľné jazierko a zasnežené štíty lemujúce obzor. Trochu sa cítime zaskočení, lebo doteraz niekoľko dní sme prechádzali príjemným údolím, všade teplo, zeleň, horské bystrinky, príjemní pohostinní ľudia a zrazu to všetko skončilo. Do každého kopca šľapeme s nádejou, že za ním sa objaví aspoň nejaké skromné sídlo pastierov, ale stále nič. Fľašky s vodou sú už dávno prázdne, tiahle stúpania striedajú klesania a v tejto výške s týmto nákladom to začína byť trochu moc na každého. Do najbližšej a v širokom okolí jedinej ľudskej osady je ešte ďaleko. Čas beží, už sa stmieva, neostáva iné, len nasadiť čelovky a pustiť sa striedavo po dne vyschnutého jazera a po nepríjemnej štrkovej ceste. Po čase sa na obzore objavia nejaké svetielka, ale trvá ešte dlho kým sa k nim dostaneme. Sme konečne v osade Burunkul. Neskoro v noci, hladní, smädní. Len čo zastaneme začneme cítiť, že je aj riadna kosa. Našťastie sme v kraji, kde ľudia pokladajú za svoju povinnosť alebo skôr česť pohostiť každého pocestného, vrátane takýchto neštandardných cudzincov ako sme my. Len vďaka tomuto peknému zvyku sme tu schopní prežiť. Nachádzama sa totiž v srdci strednej Ázie, v oblasti zvanej Pamír, teda v krajine večne bielych štítov a nehostinných náhorných púští.

blog501.JPG

Štartujeme z Chorogu, centra Pamírskej oblasti a každým dňom sa dostávame vyššie a vyššie. Úvod je po takejto pohodovej asfaltke.

blog502.JPG

Postupne začínajú vystrkovať rožky pamírske končiare.

blog503.JPG

Nie sme na cyklistickom etapovom závode, takže niet sa kam ponáhľať a časté zastávky sa využívajú na fotenie.

blog504.JPG

Predavačky medu.

blog506.JPG

Miestne devy.

blog507.JPG

 

blog508a.JPG

Hviezdy Pamíru.

blog509a.jpg

 

blog505.JPG

Miestny chalani.

blog511.JPG

Miestny junák.

blog512.JPG

Neustále treba odolávať pozvaniam na čaj, ale cez obednú páľavu väčšinou neodoláme a hodinku či dve strávime v typických pamírskych domoch pri zelenom čaji, ktorý je úplne zakladná podmienka k tunajšiemu životu.

blog513.JPG

Pamírske sídlo.

blog514.JPG

 

blog515.JPG

So stúpajúcou výškou postupne ubúda vegetácia, osídlenie i kyslík.

blog519a.jpg

Cca 4000 m, to už sa inak dýcha.

blog516b.JPG

 

blog517.JPG

 

blog518.JPG

  

blog520.JPG

Typiclý Pamír. Ľudia aj zvieratá to tu nemajú ľahké.

blog521.JPG

 

blog522.JPG

 

blog523a.jpg

Osada Burunkul. Sme nechápali, ako tu môžu ľudia prežiť.

blog524.JPG

Zahalené ženské tváre tu majú viac praktický ako náboženský význam. Slnko, prach, vietor neprospievajú ženskej pleti.

blog525.JPG

Malé pamírča.

blog527b.JPG

Jazero Jashik Kul alebo hodím sa do vody...

blog528b.JPG

 

blog529.JPG

Pamírske ráno.

blog530a.jpg

Cesta je štrk a prach a udusaná hlina...

blog531c.jpg

Krajina miestami pripomína púšť.

blog532.JPG

Soľ nad zlato, čiže slané jazierko.

blog533.JPG

Sedlo Chorgush 4344 m, najvyšší bod výletu.

blog534.JPG

Keby sa niekto pýtal na ubytovanie, tak tu je odpoveď. Volá sa to bivak alebo hotel milión hviezdičiek. Inak v týchto výškach v noci teplomer klesal až na 7 stupňov pod nulou.

blog535.JPG

Konečne dole. Dlhým zjazdom sme sa dostali na juh do Vachanského údolia, ktoré tvorí hranicu z Afghanistanom. Tam by už mali byť zase ľudia a jedlo.

blog536b.jpg

Okrem Pamíru sa objavujú aj končiare Hindukushu.

blog537b.jpg

Vachanské údolie.

blog538.JPG

 

blog539.JPG

 

blog540b.JPG

 

blog541.JPG

 

blog542.JPG

Na chleba treba ťažko robiť.

blog543.JPG

 

blog544.JPG

 

blog545.JPG

 

blog546.JPG

Ešte zopár tvárí.

blog547.JPG

 

blog548.JPG

 

blog549.JPG

 

blog550.JPG

Pomaly kozičky hore dolinami...

blog551.JPG

 

blog552.JPG

Bazar, predavačky chleba.

blog553.JPG

Bazar, predavačky mäsa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Most-Híd chce nižšie odvody pre dohodárov a živnostníkov. Pripravuje návrh

Vysoká odvodová záťaž podľa odborníkov živnostníkom, dohodárom, ale aj zamestnancom komplikuje vstup na pracovný trh.


Už ste čítali?