"V" ako Vietnam

Autor: Miroslav (lendl) Langer | 6.3.2011 o 7:00 | (upravené 6.3.2011 o 8:29) Karma článku: 12,09 | Prečítané:  3419x

Ryžové políčka, džungľa, rieky, močiare, vodopády, oceán, mestá, dedinky, chalúpky, palmy, loďky, motorky a veľa šikmookých - o tom je tento blog.

Takže juhovýchodná Ázia, presnejšie južný Vietnam sa stal cieľom našej malej cyklistickej výpravy. V zložení ja + Eva letíme hneď začiatkom roku ďaleko ďaleko na východ. Strávime tam 3 týždne a najazdíme asi 1000 km na bicykli a ďalších 500 autami, autobusmi.

 

blog001b.jpg

 

1. deň - Saigon


Pred obedom pristávame po dlhom lete na saigonskom letisku. Ešte na letisku vybavíme víza, vonku rozbalíme naše krabice, dáme dokopy bicykle a vyrážame. Saigon je metropola južného Vietnamu, kde na ploche asi sto krát sto kilometrov žije nejakých 12 miliónov ľudí. Letisko sa nachádza blízko centra. Dostať sa odtiaľ na okraj mesta znamená 40 km extrémnej cyklistiky. Extrém predstavuje súvislý prúd tisícov motoriek, v ktorom sa pohybujeme. Najhorší je začiatok, kým človek nepochopí zásady stádovej psychológie, kde nikto nikomu neuhne, ale keď na to príde ani nikoho neohrozí. Keďže sme v Ázii, vládne tu skôr pohoda, nikto nie je agresívny, bežný je úsmev alebo ruka zdvihnutá na pozdrav. Noc nás zastihne na okraji mesta. Ubytujeme sa v malom hotelíku, cena je prijateľná 150 000 dongov (150 Sk), kvalitou to bol najhorší hotel, všetky ďaľšie boli výrazne lepšie sa podobnú cenu.

 

blog002.jpg

 

2. deň - národný park Cat Tien

Extrémnej cyklistiky zo včerajška máme celkom dosť, takže nasledujúcich asi 100 km po hlavnej ceste nudnou rovinatou krajinou chceme riešiť nejakým vozidlom. S bicyklami to ale nie je úplne jednoduché ani lacné. Nech sa akokoľvek snažíme, nedarí sa cena za individuálnu dopravu zjednať pod 40 dolárov za 100 km. V priebehu nasledujúcich dní sme sa odviezli takto asi 3 krát, až potom sme zistili, že podstatne lacnejšie a vcelku ochotne nás vezmú do autobusu.

Viezli sme sa asi 2 hodiny a vystupujeme na mieste, kde je odbočka do národného parku Cat Tien. Je to najväčší národný park, kde sa nachádza pôvodný tropický prales aj s nejakými divo žijúcimi zvieratami, vrátane krokodílov. Tých sme ale počas nášho krátkeho pobytu nevideli, zahliadli sme len asi dve stáda opíc vysoko na stromoch. Pohybovali  sme sa na bicykloch pokiaľ sa dalo a potom pešo. Pravdu povediac, moc na mňa tie pralesy v tomto národnom parku nezapôsobili, pripomínalo mi to nejaké lesy u nás pri Dunaji. Ale neskôr na iných miestach sme tiež videli nejaké pralesy a tie sa už podobali tomu, ako si predstavujem legendárnu vietnamskú džungľu.

 

blog003.jpg

 

blog004.jpg

 

blog005a.jpg

 

blog006.jpg

 

3. deň - v tropickej páľave na Juhovietnamskú vysočinu

Začíname pohodovou vidieckou krajinou, ale okolo obeda sa postaví do cesty masívne stúpanie Juhovietnamskej vysočiny. Samozrejme základné pravidlo je, že obedňajšiu tropickú páľavu treba prečkať niekde pod bambusovou strieškou pri konzumácii chladených nápojov. Ale Eva o tom nechce ani počuť, vraj sme v časovej tiesni, a tak musím makať. Boli to ťažké 2 hodiny na hranici fyzického kolapsu, kým sme dosiahli akési sedlo. Do večera sme potom došli do nejakého veľkého mesta, to už išlo ľahšie. Hovorím "nejakého", lebo moja európska hlava tie vietnamské názvy jednoducho nebere. Jednak to neviem správne vysloviť a aj tak do dvoch minút to zabudnem. Pamätám sa ale, že sme tam boli večerať v takej luxusnejšej reštike, čo síce bolo drahšie ako v ľudovej vývarovni, ale zase mali jedálny lístok v angličtine, čiže nebolo treba behať po kuchyni, otvárať hrnce a ukazovať čo si dáme. Inak všade je možnosť voľby paličky vs. príbor. Až posledné dni som sa vypracoval a kompletnú porciu dal paličkami.

 

blog007.jpg

 

blog008.jpg

 

blog009b.jpg

 

blog010b.jpg

 

blog011.jpg

 

blog012.jpg

 

blog013.jpg

 

blog014.jpg

 

4. deň - vodopády Dambri a cesta do zapadákova

Po ránu odbicyklujeme asi 20 km k vodopádom Dambri. Hoci je obdobie sucha vyzerajú celkom dobre. Rovnako dobré a fotogenické sú aj džungľové porasty okolo. Jedine v rezerváciách a ešte v horách sa zachovali zvyšky džungle, inde sa všetko zmenilo na ryžové polia.

Poobede začíname pohodovou krajinou čaju a kávy. To ale netrvá dlho. Potrebujeme prekonať asi sto kilákov cez akési horstvo. Cesta sa začína krútiť pomedzi pahorky, stúpať a klesať. Osídlenia ubúda, dookola je džungľa, len kde tu pár drevených domčekov. Sem tam nás minie nejaká motorka a vztýčeným palcom nás povzbudia, keď makáme do kopca. Mierime do akejsi dediny, kde podľa všetkých našich máp cesta končí, ale podľa viacerých miestnych zdrojov pokračuje ďalej. Prídeme tam, už sa stmieva. Cesta pokračuje, ale sme v riadnom zapadákove. Samozrejme bielu kožu tu videli naposledy možno pred 40 rokmi a to amerického vojaka. Takže tu bijeme každému do očí. Ale nenechajú nás dlho napospas osudu a prijímame pozvanie od sympatickej rodiny do ich drevenej chalúpky. Dostaneme večeru, umyjeme sa v ich "kúpeľni" a ustelú nám na rohožiach v "obývačke". Večer trávime v divokej komunikácii, ktorú príde uľahčiť jeden chlapec od susedov, učiaci sa anglicky. Ale ta angličtina mu robí asi také problémy ako nám vietnamčina.

 

blog015.jpg

 

blog016.jpg

 

blog017.jpg

 

blog018.jpg

 

blog020.jpg

 

blog021.jpg

 

blog022a.jpg

 

blog023a.jpg

 

blog024.jpg

 

blog025.jpg

 

blog026.jpg

 

blog027.jpg

 

5. deň - zo zapadákova zase do civilizácie

Cesta je nová a zo začiatku celkom príjemná, kopíruje nevýrazné údolia bez prevýšení. To ale nemôže dlho trvať a máme tu zase kopce. Aj tropické slnko už začína svoju pesničku. Neflákame sa a poobede už máme 70 kilákov a sme zase na hlavnej ceste. Do večera sa stihneme ešte dopraviť mikrobusom do najbližšieho veľkého mesta.

 

blog028.jpg

 

blog029.jpg

 

blog030.jpg

 

blog031.jpg

 

blog032.jpg

 

blog033.jpg

 

blog034.jpg

 

blog035.jpg

 

6. deň - vodopády Dray Sap a národný park Yok Don

 

blog037.jpg

 

blog038.jpg

 

blog039a.jpg

 

blog040.jpg

 

blog041.jpg

 

blog042a.jpg

 

blog043.jpg

 

blog044.jpg

 

blog045a.jpg

 

blog046.jpg

 

blog047.jpg

 

7. deň - k jazeru Ho Lak

Včera sme dosiahli najsevernejší bod našej cesty a teraz sa už vraciame späť na juh smerom do Saigonu. Spali sme v jednom veľmi veľkom meste, takže ráno jedine pomocou GPS dokážeme nájsť cestu von tým správnym smerom. Inak to mesto sa volá Buon Ma Thuot, to fakt sa nedá zapamätať.

Cesta ubieha príjemne, minimálne prevýšenie, bočný vietor, pekná krajina, fotíme ryžové políčka a ľudí na nich makajúcich. Prechádzame popod  najvyššiu horu oblasti (2404 m), ale tá je večne v oblakoch, ktoré vietor nafukuje od oceánu. Prechádzame cez územia, kde žijú príslušníci horských etník. Tých poznáme podľa toho, že sú takí tmavohnedí a menej šikmookí. Cieť etapy je pri jazere Ho Lak, čo je také bažinaté jazero, dookola sa rozprestiera prirodná rezervácia. Tá rezervácia znamená trochu drahšie ubytko, ale aj nejakého človeka, ktorý vie anglicky a tiež slušnú reštiku. Takisto je vysoká pravdepodobnosť tu stretnúť belocha.

 

blog048.jpg

 

blog049.jpg

 

blog050.jpg

 

blog051.jpg

 

blog052.jpg

 

blog053.jpg

 

8. deň - ryžová pálenka vs. myjavská slivovica

Teraz máme pred sebou asi 150 kilákov cez najvyššie sedlá Juhovietnamskej vysočiny. Rozdelíme si to na dva dni. Ráno sa ešte poľahky prevezieme po nejakých zapadnutých dedinkách na okolí, niečo pofotíme a ideme do toho. Hore, dole a tak stále dokola až do večera. Na obed nejaká ryža a čaj, počas dňa  nespočetne veľa pozdravov od detí aj dospelých. Skúšame nájsť takú vedľajšiu cestičku cez hory, ale nedarí sa ani pomocou GPS. Akoby vôbec neexistovala, tak nakonec pokračujeme po hlavnej.

S nocovaním počítame zase u miestnych. Dostaneme sa do rodiny k mladým manželom so synom a asi bratom jedného z manželov. Večer sa vyvíja priaznivo, sedíme na zemi, hlavné  jedlo je samozrejme ryža a k tomu varené slimáky, nejaká zelenina a nevyhnutná polievka. Mladý vyťahuje veľkú fľašu domácej pálenky, ja samozrejme vybalím posledný zvyšok našej slivovice. Táto kombinácia bola asi prisilná na mladý vietnamský organizmus a dotyčný jej trochu podľahol a v závere bol trochu nepríjemný. Eva tvrdí, že aj ja som bol pod vplyvom uvedených destilátov, ale kto ma pozná vie, že to nemôže byť pravda.

 

blog054.jpg

 

blog055.jpg

 

blog056.jpg

 

blog058.jpg

 

blog057.jpg

 

blog059a.jpg

 

blog060.jpg

 

blog061.jpg

 

blog062.jpg

 

blog063.jpg

 

9. deň - cez najvyššie sedlo

Cieľ dnešnej etapy je v bývalom kráľovskom meste Dallat. Treba však prekonať ešte najvyššie sedlo celej akcie (asi 1500 m). V sedle sa prevaľujú oblaky, vidno len najbližšie kopce. Potom dlhý zjazd, na záver sa odvezieme busom a sme v cieli.

 

blog064.jpg

 

blog065.jpg

 

blog066.jpg

 

blog067.jpg

 

blog068a.jpg

 

blog069a.jpg

 

blog070.jpg

 

blog071a.jpg

 

blog072a.jpg

 

blog073.jpg

 

blog075.jpg

 

10. deň - kráľovské mesto Dallat

Dallat je bývalé hlavné mesto nejakej dávnovekej ríše. Nachádza sa tu niekoľko pagod resp. palácov. Presnejšie sú to skôr len také ich kópie. Pôvodne to boli drevené stavby, ktoré sú už dávno preč. Ale vietnamci zvládli technológiu robenia ich kópií z betónu a keď sa to nafarbí, tak to vyzerá ako originál. Takže aj kultúrna stránka podujatia sa naplnila.

Vďaka týmto pamiatkam a nejakým prírodným atrakciám sa Dallat dostal na checklist všetkých cestovných agentúr a každý návštevník Vietnamu "musí" toto mesto navštíviť. Takže tu nevyvolávame takú pozornosť, je tu veľa bielych. Teda neviem, či sa môžem ešte za bieleho považovať, lebo určite som už tmavší ako priemerný vietnamec. Veľa turistov má za následok také veci ako, že furt nám tu niekto niečo ponúka, pred reštauráciami stoja takí "nadháňači" a pod. Ale tržnica v centre má celkom dobrú atmosféru. Neodoláme pokušeniu a po mnohých dňoch ryžovej diety ideme na pizzu.

 

blog076.jpg

 

blog077.jpg

 

blog078.jpg

 

blog079.jpg

 

blog080.jpg

...gore-texové bundy, švajčiarske hodinky, teda "kvalita za rozumnú cenu"

blog081a.jpg

 

blog082.jpg

 

blog083.jpg

 

blog085.jpg

 

blog088.jpg

 

blog089.jpg

 

blog090.jpg

 

blog091.jpg

 

blog092.jpg

 

11. deň - k oceánu

Dallat sa nachádza vo výške asi 1500 m, čo znamená, že je tu dosť chladno a tiež, že nasledujúca cesta k oceánu bude veľmi pohodlná dole kopcom. Samozrejme nie je to celkom tak, aj do kopca treba občas máknuť, ale zjazdy prevažujú.

Oceán nás neprivíta prívetivo. Je zamračené a fúka silný vietor. Navyše akýsi nepríjemný chlapík chce na nás za každú cenu zarobiť. Posielam ho niekam a ideme na večeru a spať.

 

blog093a.jpg

 

blog094.jpg

 

blog095.jpg

 

blog097c.jpg

 

blog098.jpg

 

blog099.jpg

 

blog100c.jpg

 

blog101c.jpg

 

blog102.jpg

 

blog103.jpg

 

blog108.jpg

 

12. a 13. deň - z jednej pláže na druhú

Dnes je v pláne presun do ďaľšieho prímorského rezortu Ca Na. Cestou neváhame odbočiť asi 20 km, aby sme si vychutnali pohodu v zapadnutej rybárskej osade Son Hai. Zaujímavé, že tu poznali Hamžíka. Zvyšok dňa aj celý ďaľší deň dáme pokoj bicyklom a relaxujeme na pláži. Hoci sme tých pláží vyskúšali počas nasledujúcich dní niekoľko, táto sa nám najviac zapáčila. More bolo pokojnejšie, pláž z kamienkového piesku, takže voda čistá, ubytko a reštika priamo na brehu. Skrátka pohoda.

 

blog104.jpg

 

blog105.jpg

 

blog096.jpg

 

blog107.jpg

 

blog106.jpg

 

blog109.jpg

 

blog110d.jpg

 

blog111d.jpg

 

blog112d.jpg

 

blog113d.jpg

 

blog114d.jpg

 

14. deň - Mui Né, pláž z katalógov

Dnes sa kúsok vezieme busom, kúsok bicyklujeme do slávneho rezortu Mui Né, ktorý je v katalógoch všetkých cestoviek. Skrátka klasika - palmy, piesok, more. Hodne hotelov a reštaurácií, niektoré vyzerajú celkom drahé, ale dá sa nájsť aj lacný. Návštevníkov málo, prázdne pláže.

 

blog115.jpg

 

blog116d.jpg

 

blog117.jpg

 

blog118d.jpg

 

blog119a.jpg

 

15. deň - k soche Budhu


blog120.jpg

 

blog132.jpg

 

blog127.jpg

 

blog123.jpg

 

blog122.jpg

 

blog124.jpg

 

16. deň - posledný deň na bicykli

 

blog125a.jpg

...ráno po bivaku

blog128.jpg

 

blog126.jpg

 

blog129.jpg

 

blog130.jpg

 

blog131.jpg

 

17. deň - posledný deň pri oceáne

 

blog133.jpg

 

blog134a.jpg

 

18. a 19. deň - návrat do Saigonu, Silvester, Nový rok, motorky, obchody, go go bary

Do Saigonu sme prišli mikrobusom, vystúpili sme kdesi na periférii, tak sme trochu potrápili GPS kým sme našli štvrť, kde zvyknú bývať bieli turisti. Teda kde sú prijateľné hotely, reštaurácie, obchody a samozrejme slávne go go bary.

Niekedy začiatkom februára je ázijský Nový rok. Presne neviem kedy je Silvester a kedy Nový rok, lebo sa to oslavovalo asi 4 dni a centrum Saigonu bolo celé noci preplnené ľuďmi a najmä motorkami. Motorka je základ života, dokonca aj legendárne saigonské prostitútky fungujú dnes na motorkách.

 

blog135.jpg

 

blog136.jpg

 

blog137.jpg

 

blog138.jpg

 

blog139.jpg

 

blog140a.jpg

 

blog141.jpg

 

20. deň - delta Mekongu

Objednali sme si jednodňový zájazd do delty Mekongu. Čiže zaplatili sme asi 11 dolárov a stali sme sa členmi asi 20 členného kolektívu cestovateľov, teda tých, na ktorých každý pozerá, že z nich treba vytiahnuť peniaze. Na to nie som moc zvyknutý. Ale inak všetko bol zaistené - autobus a asi 4 druhy rôznych plavidiel. Inak by sme sa tam nedostali. Príroda je tam nádherná - rieka, džungľa a ľudské obydlia sú v harmonickej jednote.

 

blog142.jpg

 

blog143.jpg

 

blog144.jpg

 

blog145.jpg

 

blog146.jpg

 

blog147.jpg

 

blog148.jpg

 

blog149.jpg

 

blog150.jpg

 

21. deň - odlet

 

blog151.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?